Alergická nádcha


Definícia: Alergická nádcha je neinfekčný zápal sliznice nosa a prinosových dutín spôsobený neprimeranou nadmernou odpoveďou imunitného systému na podráždenie rôznymi alergénmi. Za normálnych okolností u zdravého človeka tieto látky nevyvolajú žiadnu alebo len minimálnu reakciu.
Alergény sa dostávajú na sliznicu nosa najčastejšie priamo spolu s vdychovaným vzduchom ako napríklad: pele tráv, burín, stromov, prach, perie, roztoče, srsť domácich zvierat ( mačka, pes, morské prasiatko, ovčia vlna). Ale príznaky alergickej nádchy môžu spôsobiť aj potravinové alergény- jahody, uhorky, melóny, sója, paradajky, paprika, jablká, orechy, citrusy, čokoláda, jedlá z morských živočíchov (krevety, mušle, ustrice, kalamáre, chobotnice a iné). U niektorých pacientov môžeme pozorovať aj skríženú alergiu, kedy je prítomná alergia na vdychované alergény a súčasne aj potravinová alergia.
Po preniknutí alergénu do organizmu vzniká zložitá kaskáda imunitných reakcii na ktorej sa podieľajú temer všetky zložky imunitného systému. Preto nemôžeme pokladať alergickú nádchu len za ochorenie nosa, ale ide o ochorenie celého organizmu. Pacient si môže všimnúť zníženú pozornosť, podráždenosť, zhoršenie sústredenosti alebo zvýšenú únavu. Ochorenie poškodzuje nielen bunky sliznice nosa, ale aj hlienové žliazky, cievny systém nosa ( kapiláry), lymfatický systém nosa.
Podľa dĺžky príznakov môžeme alergickú nádchu rozdeliť na intermitentnú ( sezónnu), ktorá trvá menej ako 4 dni za týždeň, alebo menej ako 4 týždne a perzistujúcu ( celoročnú) trvá viac ako 4 dni za týždeň a viac ako 4 týždne.
Výskyt alergickej nádchy sa u nás za posledných 25 rokov strojnásobil. Na Slovensku je postihnutých 10 až 23 % obyvateľstva, v krajinách Európskej únie sa chorobnosť odhaduje na 23 až 30 %. Približne 1/3 pacientov si nie je vedomá svojho ochorenia. Z pacientov, ktorí vyhľadajú lekára len asi 55% má potvrdenú diagnózu a asi len 53% pacientov užíva lieky.

Príznaky: Najobvyklejšími sú kýchanie, pocit svrbenia v nose, vodnatý výtok z nosa, zhoršené dýchanie cez nos, zhoršenie čuchu. Často sa vyskytuje aj kašeľ, svrbenie na podnebí, v nosohltane a v očiach, zaliehanie v ušiach a očné príznaky- slzenie, pocit rezania očí a opuch mihalníc.

Diagnóza: Už pri pohľade do nosa môže ORL lekár predpokladať alergickú nádchu podľa opuchnutej, zhrubnutej červenofialovej sliznice a zvýšeného množstva sekrétu. Orientačne sa vyšetruje priechodnosť nosa dýchaním na kovovú platňu a kvalita čuchu pokiaľ pacient udáva zhoršenie čuchu. Pri podozrení na postihnutie prinosových dutín je niekedy potrebné aj RTG vyšetrenie. Na potvrdenie diagnózy je však potrebné alergologické vyšetrenie. Alergológ robí kožné testy- najčastejšie alergény sa podajú do povrchových vrstiev kože predlaktia a podľa veľkosti začervenania sa zistí alergia a určí typ alergénu. Pokiaľ je potrebné doplní sa vyšetrenie krvi (zisťovanie hladiny špecifických IgE, množstvo eozinofilov zvyšujúcich sa pri alergii), vyšetrenie pľúc.

Obr. 1. Normálna sliznica nosaObr. 2. Alergická sliznica nosa


Diferenciálna diagnóza: Alergickú nádchu treba odlíšiť predovšetkým od akútnej infekčnej nádchy vírusového alebo bakteriálneho pôvodu a od iných druhov chronickej nealergickej nádchy. Zhoršenie dýchania cez nos je aj pri nosových polypoch, cudzích telesách v nose, deformáciách nosovej priehradky, u detí zväčšenej nosohltanovej mandli. V niektorých prípadoch treba vylúčiť nezhubné, alebo zhubné nádory nosa a prinosových dutín.

Liečba: Liečba alergickej nádchy spočíva pokiaľ možno v odstránení alergénu z okolia pacienta. Pacient by sa mal vyhýbať pobytu v prostredí, kde sa alergén vyskytuje.
Väčšinou pacienti užívajú lieky na zníženie imunitnej reakcie. Antihistaminiká v tabletovej forme, alebo vo forme nosového spreja, lokálne iba na nosovej sliznici pôsobiace kortikosteroidné spreje. Pri ťažkých formách možno krátkodobo podávať kortikosteroidy v tabletách. Používanie kromoglykátov v celkovej, alebo sprejovej forme už nie je obvyklé.
Alergológ môže indikovať desenzibilizačnú liečbu, ktorá spočíva v dlhodobom podávaní minimálnych dávok alergénu, až pacient začne alergén tolerovať.
Z pomocnej liečby sa používajú nosové spreje s minerálnou, alebo morskou vodou, ktoré skracujú pôsobenie alergénu na sliznicu nosa a zlepšujú samočistiacu schopnosť sliznice nosa. Krátkodobo ( nie viac ako jeden týždeň) môžeme podávať dekongestívne kvapky ako pri akútnej infekčnej nádche. Alternatívna liečba ako akupunktúra, alebo homeopatia nebýva významne účinná.

Komplikácie: Alergická nádcha opuchom sliznice nosa, sluchovej trubice a prinosových dutín môže pripraviť vhodný terén na vývoj infekčných zápalov nosa, prinosových dutín alebo stredného ucha. Upchaním nosa sa zhoršuje odtok sĺz z oka. Dlhotrvajúci opuch slizníc môže spôsobiť aj vznik nosových polypov. Zhoršené dýchanie cez nos spôsobuje náhradné dýchanie cez ústa. Vdychovanie suchého, chladného a nosovou sliznicou neočisteného vzduchu do dolných dýchacích orgánov podporuje vznik ďalších ochorení priedušiek a pľúc.

Prognóza: Dobre liečená alergická nádcha má dobrú prognózu. Prejavy alergickej nádchy sú na začiatku ochorenia liečbou dobre ovplyvniteľné, neskôr môžu dlhodobo pretrvávať. Zahájenie liečby pred očakávanou alergickou sezónou minimalizuje príznaky alergie. Celoročná alergická nádcha vyžaduje celoročnú liečbu. Neliečená, alebo nedostatočne liečená alergická nádcha znižuje komfort pacienta a hrozí vznikom spomenutých komplikácii.

MUDr. Ján Siváček


štartKlinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LFUK a UNB, Antolská 11, 85107, Bratislava. © na vrch