Hlasové poruchy u detí

organické poruchy

akútny katarálny zápal hrtana (viď. v príslušnej kapitole) býva často súčasťou infekcíí dýchacích orgánov, väčšinou spontánne ustúpi behom niekoľkých dní, prejavuje sa dysfóniou
akútne zápaly príchlopky (epiglotis) alebo podhlasivkových štruktúr hrtana sprevádzané opuchom sú závažným ochorením detí pre možnosť dusenia. Dysfónia nemusí byť prítomná, ale hlavným príznakom je takzvaná dýchavica (sťažené dýchanie), ktorá sa postupne môže stupňovať až k duseniu. Stav je sprevádzaný suchým dráždivým a štekavým kašľom, prípadne bolesťami pri snahe o prehĺtanie. (viď. viac v kapitole Zápaly hrtana)
chronický zápal hrtana je u detí skôr zriedkavý
papilomatóza hrtana sa prejavuje ťažkou dysfóniou až afóniou (stav bez hlasu), je prítomný tiež sipot, dyšný šelest. Treba na ňu myslieť vždy, keď nepredpokladáme poruchu hlasu u dieťaťa z nadmerného používania hlasu. Liečba je chirurgická, recidívy (opakovanie sa choroby) sú časté (podrobnosti viď. v kapitole Papilomatóza hrtana).
vrodené vývinové chyby hrtana sa vyznačujú často zhoršeným dýchaním, dysfóniou, neprirodzenou hlasovou polohou, prípadne zhoršeným prehĺtaním a taktiež zatekaním potravy do priedušnice. Chirurgická liečba je niekedy náročná a vyžaduje následnú dlhodobú intenzívnu pooperačnú rehabilitáciu hlasu.

K najčastejším anomáliam patria:
- diafragma hrtana (väzivová blana medzi hlasivkami),
- vrodená laryngomalácia (nedostatočná pevnosť chrupky epiglotis – hrtanovej príchlopky),
- laryngokéla (akoby vakovitý útvar vyrastajúci z oblasti takzvanej hrtanovej komory.
- priedušnicovo – pažeráková píšťala – (komunikácia medzi priedušnicou a pažerákom - vzácna anomália)

hlasivkové uzlíky a polypy: (Benígne nádory hrtana) príčinou býva premáhanie „hlasu“, pri polypoch, ktoré sú veľmi zriedkavé, okrem nadmernej hlasovej záťaže môže byť aj zakrvácanie pod sliznicu hlasivky. Uzlíky bývajú väčšinou na oboch hlasivkách a umiestnené sú väčšinou asi v polovici hlasiviek a to na vnútornom okraji, polyp býva často len na jednej hlasivke a môže byť lokalizovaný ako na vnútornom okraji tak aj na povrchu hlasivky. Hlas detí býva zastretý, s chripotom, tlačený, žily na krku sú pri hovorení zreteľne vystúpené.
Liečba u malých detí spočíva v hlasovej hygiene (nekričať, nespievať, hlasno sa nesmiať, nerecitovať atď.) a hlasovej reedukácii (hlasové cvičenia). U starších detí je možná operácia, ak si to stav vyžaduje.
úrazy hrtana (otvorené alebo zatvorené) môžu často viesť k trvalému poškodeniu hrtana a tým aj hlasu
po podávaní kortikoidných hormónov u detí môže dôsť k prehĺbeniu a zhrubnutiu hlasu.
Pozor, tieto zmeny sú nevratné a spôsobujú značnú komplikáciu u dievčat v zmysle zhrubnutia hlasu.
Pri inhalačnom podaní kortikoidných hormónov môžu byť problémy s hlasom len dočasné.

funkčné poruchy

detská hyperkinetická dysfónia je veľmi častou poruchou hlasu u detí, niektorí autori udávajú, že až 15 % detí má túto poruchu.
Príčinou je nadmerná hlasová námaha, časté hlasné rozprávanie až krik (dieťa sa chce svojím hlasovým prejavom uplatniť medzi ostatnými deťmi) Chlapci často napodobňujú zvuk motorov, kričia pri športe a pod.
Príznakom je zachrípnutie (dysfónia), hlas je tvorený nadmerným fonačným tlakom, zvýšená náplň krčných žíl a posúvanie hrtana mierne smerom nahor pri rozprávaní.
Diagnostika: pri vyšetrení nemusia byť na hlasivkách žiadne chorobné zmeny, pri rozvinutom náleze sa môžu postupne vyvíjať hlasivkové uzlíky (opísané vyššie).
Pozor! Ak vyšetrujeme dieťa okolo 3 - 4 rokov myslíme vždy aj na možnosť hrtanovej vrodenej vývinovej chyby, prípadne na papilomatózu hrtana. Ak sa nepodarí urobiť vyšetrenie hrtana takzvanou nepriamou laryngoskopiou (u detí je to pre zlú spoluprácu časté), je potrebné dieťa vyšetriť cez nos fibroskopom (tenkým ohybným káblom s optikou), prípadne priamou laryngoskopiou v celkovej anestézii (celkové uspatie ).
Liečba u detí predškolského veku je ťažká, treba sa zamerať na inštruktáž rodičov a vychovávateľov o hlasovej hygiene, možná je aj hlasová reedukácia skúseným hlasovým terapeutom. Šance na úspech nie sú však veľké. Liečebné výsledky v tejto oblasti sa zlepšujú s rastúcim vekom.
Chirurgickú liečbu treba starostlivo zvažovať, pokiaľ nie je odstránená príčina, je veľká možnosť recidívy.
Prognóza býva pri dobrej spolupráci zo strany dieťaťa a jeho rodiny priaznivá.
Pozor! Neplatí názor, že porucha hlasu sa upraví v puberte.

detská hypokinetická dysfónia – takzvaná detská nedomykavosť hlasiviek, je zriedkavá, môže byť ďalším štádiom detskej hyperkinézy.
Diagnostika: hlasivky sa pri fonácii k sebe úplne neprikladajú, pri fonácii zostáva medzi hlasivkami malá štrbina.
Liečba: reedukácia hlasu, podávanie vitamínov skupiny B (B1, B6, B12 inj.) môže mať podporný efekt
Prevencia je dôležitá v predškolských a školských zariadeniach, v detských speváckych zboroch a súboroch (treba spievať a nie ktričať). Ťažké je deti kontrolovať aby nekričali napríklad pri kolektívnej hre, ale každopádne sa treba o to snažiť keďže liečba týchto porúch neprináša často požadované výsledky.

MUDr.Branislav Lorenc
 


štartKlinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LFUK a UNB, Antolská 11, 85107, Bratislava. © na vrch