Poruchy prehĺtania


Normálne prehltánie je životne dôležitým aktom na zaistenie dostatočnej výživy a zavodnenia organizmu. Normalizácia narušeného prehĺtania má rozhodujúci význam pre zlepšenie kvality života pacienta. Väčšina z nás prehĺta automaticky, bez toho že by sme si to uvedomovali. Pri akejkoľvek odchýľke od normálneho stavu je prvoradým cieľom obnoviť normálne prehĺtanie.

Definícia:
Porucha prehĺtania je definovaná ako porucha presunu potravy alebo tekutín z ústnej dutiny do žalúdka. Vyskytujú sa vo všetkých vekových skupinách, najčastejšie sú v staršom veku. Ťažkosti sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze normálneho prehĺtania, pri ktorom sa potrava a tekutiny dostávajú z ústnej dutiny cez hltan do pažeráka a následne do žalúdka.

Rozdelenie normálneho hltacieho aktu na 3 fázy:
1. Ústna (orálna) fáza je ovládateľná vôľou. Potrava sa žuvaním rozomiela, premiešava sa so slinami . Zatlačením sústa jazykom smerom dozadu a pritlačením jazyka o tvrdé podnebie sa potrava dostáva cez hltanovú úžinu do hltana a na koreň jazyka, kde začína druhá fáza hltacieho aktu.
(upravené podľa: www.med.nyu.edu)

2. Hltanová (faryngeálna) fáza je reflexná, nie je ovládateľná vôľou. Akonáhle sa sústo dotkne koreňa jazyka dôjde k reflexnému zatvoreniu všetkých otvorov hltana, ktoré nesúvisia s tráviacím systémom:
• sťahom a zdvihnutím mäkkého podnebia sa uzatvorí nosohltan
• sťahom svalov sa hrtan dvíha nahor, dopredu a pod koreň jazyka, hrtanová príchlopka sa preklopí cez vchod do hrtana
• hlasivková štrbina sa reflexne uzavrie a sústo sa presúva do dolnej, hrtanovej časti hltana
Pri prechode sústa cez túto časť hltana sa reflexne otvorí pažerák a potrava sa posúva do pažeráka, kde začína pažeráková fáza.
(upravené podľa: www.med.nyu.edu)

3. Pažeráková (ezofageálna) fáza hltacieho aktu. Sťahom pažerákového svalstva sa potrava posúva do žalúdka.
(upravené podľa: www.med.nyu.edu)

U koho sa môže vyskytnúť porucha prehĺtania?
U pacientov po liečbe nádorovej choroby hlavy a krku (po chirurgickej liečbe alebo po rádiochemoterapii). Chirurgická liečba mení pomery v ústnej dutine, hltane, hrtane, prípadne porušujú nervové zásobenie jednotlivých svalových skupín a senzitívne zásobenie slizníc. Rádioterapia alebo chemoterapia spôsobuje jazvovatenie a opuch mäkkých tkanív, čím vzniká väčšia alebo menšia porucha prehĺtania.
Poruchu prehĺtania udávajú aj pacienti s neurologickým poškodením po mozgovej príhode, pri amyotrofickej laterálnej skleróze, myasténii gravis, Parkinsovovej chorobe a pod. Ďalšou z možných príčin porúch prehĺtania je gastroezofageálny reflux, porucha slinných žliaz, prípadne psychogénne príčiny.
K poruchám prehĺtania dochádza taktiež vo vyššom veku.
U niektorých pacientov sa prehĺtanie zhoršuje počas stresových situácií.

Aké sú riziká spojené s poruchou prehĺtania?
Najvýznamnejším problémom pri poruche prehĺtania je vdýchnutie potravy (aspirácia) do dolných dýchacích orgánov- do priedušnice a do pľúc. Pri vdýchnutí potravy je zvýšené riziko vzniku nebezpečného zápalu pľúc, tzv. aspiračnej pneumónie.
Porucha prehĺtania vedie k nedostatočnej výžive a k dehydratácii (strate tekutín) organizmu.

Vyšetrenie v ambulancii:
Anamnéza, pohovor s pacientom.
Orientačné ORL vyšetrenie.
FEES- videofibroskopické vyšetrenie- ide o vyšetrenie pri ktorom sa na monitore sleduje samotné prehltnutie pomocou tenkého fibroskopu zavedeného do hltana cez nosovú dutinu. Pred zavedením fibroskopu sa znecitliví sliznica nosa pomocou vatového štráfika. Počas vyšetrenia sa pacientovi podáva v malých množstvách zafarbená potrava rôznej konzistencie ako napríklad voda, detská výživa, sušienka. Na monitore sa sleduje postup potravy do nižších častí tráviaceho traktu a odhaľujú sa prípadné problémy spojené s príjmom potravy. Samotné vyšetrenie trvá cca 10 minút, nie je bolestivé, väčšina pacientov ho toleruje veľmi dobre.
Videofluoroskopické vyšetrenie- vyšetrenie pri ktorom sa sleduje prehĺtanie malých množstiev kontrastnej látky a vplyv rôznych manévrov na prehĺtanie rôznych konzistencií potravy.

Liečba:
Veľká časť pacientov dosiahne zlepšenie zmenou diéty, prípadne zavedením jednoduchých rehabilitačných techník ako napríklad polohovaním hlavy a krku pri prehĺtaní. U niektorých pacientov sa prehĺtanie zlepší nastavením na medikamentóznu liečbu. U ďalších je možné zmierniť alebo odstrániť ťažkosti jednoduchším alebo zložitejším chirurgickým výkonom.

Prognóza:
Vo väčšine prípadov sa prehĺtanie čiastočne alebo úplne upraví. Zriedkavo môže dôjsť k život ohrozujúcim stavom, pri ktorých je potrebný rozsiahlejší zásah, ako je napríklad zavedenie vyživovacej sondy. Prognóza pacienta s poruchou prehĺtania do veľkej miery závisí od závažnosti jeho základného ochorenia.


MUDr. Miroslav Tedla
 


štartKlinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LFUK a UNB, Antolská 11, 85107, Bratislava. © na vrch