Vybočenie nosovej priehradky


(deviatio septi nasi)
Anatómia: Nosová priehradka rozdeľuje nosovú dutinu na dve polovice a za normálnych okolností sa nachádza približne v strednej rovine. Skladá sa z kostnej (čerieslo a platnička čuchovej kosti) a chrupkovej časti a krytá je sliznicou nosovej dutiny, (obr. č. 1)

Výskyt: Počas rastu dochádza prakticky u každého k väčšiemu alebo menšiemu vybočeniu nosovej priehradky. Je to prirodzený proces, ktorý je podmienený zmenami pomerov pri raste chrupkovej časti priehradky, ktorá rastie rýchlejšie a dlhšie ako kostná časť. V literatúre sa udáva výskyt vybočenia priehradky u bielej rasy medzi 70-80%, pričom ťažkosti má približne 20-25% dospelej populácie. Okrem vrodených príčin, vybočenie nosovej priehradky vzniká často následkom úrazov nosa.


Obr. č.1 (www.quinlanfaris.com)

Príznaky: Pacienti obvykle prichádzajú so sťaženým dýchaním cez jednu alebo obe polovice nosovej dutiny, mávajú opakované nádchy alebo zápaly prínosových dutín. Niekedy bývajú prítomné poruchy čuchu, krvácanie z nosa, bolesti hlavy, chrápanie a tzv. nosová reč. Časť pacientov neudáva žiadne ťažkosti a diagnóza sa stanoví náhodne pri ORL vyšetrení.

Stanovenie diagnózy: Stanovenie diagnózy obvykle nerobí ťažkosti. Pri prednej rinoskopii (vyšetrenie nosovej dutiny pomocou špeciálneho zrkadla) vidno vybočenie nosovej priehradky do jednej alebo oboch strán, prípadne je prítomná hrana na priehradke, (obr. č. 2, 3). Vyšetrenie je vhodné doplniť o vyšetrenie priechodnosti nosovej dutiny pomocou kovovej platne, na ktorú pacient vydýchne vzduch z nosa. Toto vyšetrenie orientačne informuje o prietoku vzduchu cez obe polovice nosovej dutiny. Na niektorých pracoviskách sa na objektivizáciu ojedinelé používa tzv. rinomanometrické vyšetrenie, pri ktorom sa jedna nosová dierka upchá, do druhej sa zavedie sonda a pacient vydýchne. Ten istý postup sa zopakuje aj na druhej strane. Vhodné je dôkladné prezretie nosovej dutiny pomocou mikroskopu, alebo endoskopu. V prípade podozrenia na postihnutie nosovej dutiny a prínosových dutín je v niektorých prípadoch indikované fibroskopické vyšetrenie. Zobrazovacie metódy pri samotnom vybočení nosovej priehradky obvykle nie sú potrebné. Pri ťažkostiach, ktoré by mohli súvisieť postihnutím prínosových dutín je vhodné doplniť CT prínosových dutín.


Obr. č. 2 Vybočenie nosovej priehradky (www.ghorayeb.com)


Obr. č. 3 Hrot nosovej priehradky

Diferenciálna diagnóza: Z ochorení, ktoré môžu spôsobovať podobné ťažkosti ako vybočenie nosovej priehradky, treba vylúčiť predovšetkým alergickú nádchu, ktorú potvrdí alebo vylúči alergológ. Nezriedka sa vyskytuje nádcha spôsobená dlhodobým užívaním tzv. nosových dekongestív /Nasivin, Vibrocil, Olynth, atď.), k jej stanoveniu napomôže samotný pacient, ktorý udáva dlhodobé používanie týchto preparátov a postupný pokles ich efektu. Nosové polypy, hypertrofickú nosohltanovú mandľu a tumory v oblasti nosa je možné zistiť už pri základnom ORL vyšetrení. Všetky tieto diagnózy môžu vybočenie nosovej priehradky sprevádzať.

Liečba: Samotné vybočenie nosovej priehradky je možné vyriešiť len operačne. Do 15 roku života je operácia indikovaná len v ťažkých formách, prípadne pri komplikáciách, vzhľadom na ešte neukončený rast chrupkovej časti priehradky. U dospelých je operácia indikovaná ak vybočenie priehradky vedie k subjektívnym alebo funkčným ťažkostiam opísaným vyššie.

Operácia (septoplastika) sa robí v celkovej anestézii a jej dĺžka závisí od stupňa postihnutia, prípadných predchádzajúcich úrazov nosa a operatéra. Výkon obvykle trvá 30-90 minút. Operačný prístup je z vnútra nosa. Rez sa obvykle vedie cca 1 cm od nozdry, (obr, č. 4) Pri operácii sa postupne odpreparuje sliznica od chrupky a kosti priehradky, deformované časti priehradky sa odstránia a jej zvyšné časti sa umiestnia do strednej roviny. Rana sa zašije vstrebateľným stehom. Na udržanie nosovej priehradky v strednej rovine a na zabezpečenie „vhodnej klímy" sa 'používajú 2 plastové fólie, ktoré sa fixujú 1 stehom, (obr. č. 5) Pri zvýšenom krvácaní sa nos zatampónuje vazelínovou tamponádou, ktorá ostáva v nose 24 hodín. Plastové fólie sa ponechávajú 7 dní. Po operácii na druhý deň sa odstraňuje tamponáda. Po jej odstránení s a môže objaviť krvácanie z nosa, ktoré po niekoľkých minútach až hodinách zvyčajne spontánne ustúpi. V priebehu 1-2 dní sa ešte môže vyskytovať ľahké presakovanie krvi z nosa. Do odstránenia plastových fólií má pacient príznaky akútnej nádchy - upchaný nos, vodnatý výtok z nosa.


Obr. č. 4 Operačný prístup (www.nose.org.uk)

Dĺžka hospitalizácie : pacient prichádza na hospitalizáciu 1 deň pred operáciou s maximálne 14 dní starým interným predoperačným vyšetrením. Po operácii je pacient zvyčajne prepustený na 1. alebo 2. pooperačný deň, v prípade komplikácií sa dĺžka hospitalizácie riadi stavom pacienta.

Po prepustení je dôležité zachovávať fyzický pokoj. Nevyhnutné je aby sa pacient staral o svoj nos. Vhodné sú výplachy nosovej dutiny prípravkami s morskou vodou (Sterimar spr., Mar plus spr. ), prípadne Vincentkou, na zabránenie tvorby chrást. Pri sťaženom dýchaní nosom si pacient aplikuje lokálne dekongestíva (napr. Nasivin spr., Olynth spr. atď. ). Pri bolestiach postačujú bežne dostupné analgetika (Ibalgin, Paralen, Algifen, atd'. ). Po 7-10 dňoch od operácie nasleduje ambulantná kontrola, pri ktorej sa odstránia plastové fólie z nosa. Po ich odstránení môžu príznaky nádchy pretrvávať ešte niekoľko dní, po ich ústupe môže pacient normálne dýchať nosom.

Komplikácie: Komplikácie v súvislosti s anestézou sa vyskytujú zriedka. Po operácii sa môže vyskytnúť zvýšenie telesnej teploty, ktoré obvykle ustúpi po protizápalovej liečbe alebo po odtampónovaní. V prípade pretrvávania telesnej teploty nad 38st. C. sa podávajú antibiotiká. Ojedinelé je potrebné odstrániť plastové fólie z nosa. Bezprostredne po odtampónovaní sa môže vyskytovať krvácanie z nosa, ktoré obvykle v priebehu niekoľkých minút až hodín spontánne ustúpi. Slabé presakovanie krvi z nosa sa môže vyskytovať ešte 1-2 dni. Po odstránení tamponády má pacient príznaky akútnej nádchy, prípadne pocit cudzieho telesa v nose. Tieto príznaky sú prítomné do odstránenia plastových fólii z nosa, prípadne môžu pretrvávať ešte niekoľko dní po ich odstránení. Po operácii môže byť niekoľko dní prítomný opuch hornej pery, prípadne zvýšená citlivosť horných zubov. Niekoľko týždňov sa môže vyskytovať bolestivosť alebo znížená citlivosť v oblasti špičky nosa. Medzi zriedkavé komplikácie možno zaradiť prederavenie nosovej priehradky.

Prognóza: Vo väčšine prípadov pacient udáva prakticky ihneď po odstránení plastových fólií zlepšenie dýchania nosom. Z dlhodobého hľadiska klesá riziko opakujúcich sa zápalov prínosových dutín. U pacientov s chrápaním môže dôjsť k čiastočnej úprave stavu. V zriedkavých prípadoch môže po operácii pretrvávať mierne vybočenie nosovej priehradky, najmä pri výrazných poúrazových deformáciách. Operačné riešenie si zvyčajne nevyžadujú.


a. vybočená nosová priehradka b. odpreparovanie sliznice od chrupky c. odstránenie deformovaných častí d. vyrovnanie priehradky a aplikácia plastových fólií častí
Obr. Č. 5 Schématické zobrazenie operačného postupu (www.ghorayeb.com)

MUDr. Juraj Keszegh

 


štartI.Otorinolaryngologická klinika LFUK, UNB a SZU, Antolská 11, 85107, Bratislava. © na vrch